Púte sú úzko späté so svätyňami a tvoria neodmysliteľnú zložku ich života. Svätyňa je miestom, kde sa majú veriacim hojnejšie poskytovať prostriedky spásy najmä slávením Eucharistie a vysluhovaním sviatosti zmierenia, ako aj pestovaním schválených foriem ľudovej zbožnosti.

Ministériá sa udeľujú osobitným liturgickým obradom. Veriaci získava Božie požehnanie a je zaradený do vyčlenenej skupiny, čiže má osobitné postavenie, aby mohol vykonávať patričný cirkevný úrad.

Cirkev – vo vedomí zodpovednosti sprístupňovať všetkým veriacim všetky prostriedky spásy – ustanovila určité napodobenie sviatostí, obrady, prostredníctvom ktorých človeka posväcuje a sprostredkúva mu Božie dobrodenia.

Mariánske kňazské hnutie i večeradlo charakterizujú tri záväzky: 1. zasvätenie Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, 2. jednota s pápežom a s Cirkvou s ním zjednotenou, 3. vedenie veriacich k životu oddanosti Panne Márii.

Farnosť v Detve plnila vďaka miestnemu chudobincu aj zdravotnícko-charitatívnu funkciu. Charitatívne zariadenie poskytovalo strechu nad hlavou a stravu pre najbiednejších v okolí už od prvej polovice 18. storočia.

Zoznam kaplánov, ktorí pôsobili v Detve od začiatku 20. storočia po dnešok.