Akolyta je mimoriadny vysluhovateľ svätého prijímania, ktorý je biskupom ustanovený pomáhať kňazom a diakonom pri liturgických úkonoch, najmä pri slávení svätej omše. Pomenovanie akolyta pochádza z gréckeho prostredia a v historickej praxi bol akolytát až do roku 1972 jedným z nižších svätení kňazstva. V prvých dvoch storočiach kvôli prenasledovaniam kresťanov a z nedostatku kňazov bolo bežné, že si veriaci laici sami sebe podávali sväté prijímanie. Môžeme dedukovať, že bolo pravdepodobne univerzálnym zvykom laikov nosiť Eucharistiu do vlastných domov. Akolytát sa pravdepodobne vyvinul z diakonskej služby, ktorú mal akolyta sprevádzať svojou službou najmä pri liturgii a tiež pri prinášaní Eucharistie tým, ktorí sa liturgie nemohli zúčastniť.
Keď pápež sv. Pavol VI. v roku 1972 zrušil tzv. „nižšie svätenia“, ponechal prístup k ministériám (službám) lektorátu a akolytátu vyhradený len osobám mužského pohlavia, urobil tak v tom zmysle, že sa tieto ministériá považovali za predprípravu k neskoršiemu prijatiu posvätného rádu. Pápež František v roku 2021 rozhodol, že ministériá lektorátu a akolytátu budú prístupné aj ženám, a to v stabilnej a inštitucionálnej forme. Je potrebné si uvedomiť, že ide o laické ministériá zásadne odlišné od ordinovaného ministéria, ktoré sa prijíma sviatosťou vysviacky. Znovuobjavený význam lektorátu a akolytátu nie je len vo vzťahu k sviatostnému kňazstvu, ale tiež a predovšetkým v súvislosti s krstným kňazstvom.
Vysluhovateľov svätého prijímania rozlišujeme na riadnych (biskup, kňaz, diakon) a mimoriadnych (akolyta alebo iný mimoriadny vysluhovateľ). Ministérium akolytátu udeľuje ordinár liturgickým obradom vhodným kandidátom na základe schopností, duchovnej prípravy a pastoračnej kvalifikácie. Akolyta pomáha pri liturgii, podáva sväté prijímanie vo svätej omši alebo mimo svätej omše, keď prináša sväté prijímanie chorým do ich príbytku alebo do nemocnice či zariadení sociálnych služieb. Kompetentnou cirkevnou vrchnosťou môže byť na jednotlivý prípad, na určitú dobu alebo na neurčito poverený vysluhovaním svätého prijímania aj iný mimoriadny vysluhovateľ než akolyta.
Úloha mimoriadneho vysluhovateľa svätého prijímania sa môže zveriť iba takým veriacim, ktorí vedú čestný život podľa evanjelia a ich rodinné a pracovné pomery sa zhodujú s náukou Cirkvi. Pri výbere vhodnej osoby na plnenie takejto služby má plnú kompetenciu správca farnosti. Poverenie alebo udelenie ministéria však nedáva právo na poskytovanie hmotného zabezpečenia alebo mzdu zo strany Cirkvi. V súvislosti s krstným kňazstvom majú ministériá lektorátu a akolytátu svoje miesto v dynamike vzájomnej spolupráce k sviatostnému kňazstvu, ktorá existuje medzi oboma druhmi kňazstva, a stále väčšmi sa zdôrazňuje ich „laická“ povaha spojená s výkonom toho kňazstva, ktoré prislúcha všetkým pokrsteným práve na základe krstu.
Aktuálne pôsobí vo farnosti deväť mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania a šiesti z nich v roku 2017 prijali ministérium akolytátu. Okrem rozdávania svätého prijímania počas svätých omší, taktiež podľa rozpisu, zvlášť v nedele a sviatky, pravidelne miništrujú a prinášajú sväté prijímanie chorým do ich príbytkov.
- Milan Porubský
- Vladimír Kučera
- Jozef Murín
- Ján Fekiač
- Ondrej Orság
- Mikuláš Bystriansky
- Martin Ostrihoň
- Ľubomír Fekiač
- Milan Slámka
Akolyti vo farnosti Detva
Mimoriadni rozdávatelia
Použitá literatúra:
- CABAN, Peter. Liturgika. Princípy a teológia liturgie. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2010. ISBN 978-80-7162-803-3.
Aktuálne nieje zverejnený žiadny oznam.
Skúste hľadať informácie v článkoch alebo