Začiatky karmelitánskeho rádu siahajú do Svätej zeme, až k prorokovi Eliášovi, ktorý v samote hory Karmel hľadal Boha. Stal sa tak vzorom pustovníckeho života. Jeho slová: „Žije Pán, v ktorého službe stojím“ (1Kr 17,1) sú vzorom života v Božej prítomnosti, ktorý sa stal základným prvkom karmelitánskej spirituality.
V 11. - 12. storočí sa usídlili na hore Karmel pustovníci, ktorí si zvolili za matku a patrónku Pannu Máriu. Tajomstvo jej života a spojenia s Kristom rád prijal za svoj ideál. V 13. storočí museli mnísi kvôli silnejúcim útokom moslimov opustiť Svätú zem a presťahovali sa do Európy.
V 16. storočí dvaja veľkí španielski mystici - sv. Terézia od Ježiša (z Avily) a sv. Ján od Kríža - reformovali Karmel. Bol to návrat k prvotnej charizme: k ideálu pustovníckeho života, k mlčaniu, k úplnému zdržiavaniu sa mäsa, k skrytému životu v klauzúre, k pravidelnej vnútornej modlitbe a k modlitbe v chóre, ako aj k prvkom komunitného života. Obidvaja vo svojich spisoch odovzdali dôležitú náuku o hlbšom spoločenstve s Bohom a ceste vnútornej modlitby.
Svätá Terézia zvolila pre sestry čisto kontemplatívnu formu života, ktorej srdcom je dôverné priateľstvo s Kristom, osobný vzťah s Bohom. „Naše povolanie má byť zamerané úplne na počúvanie Božieho slova, hľadanie vzácnej perly Božieho kráľovstva, vo veľkej samote a v úplnom odlúčení od sveta.“ (Konštitúcie bosých karmelitánok)
Život karmelitánok je životom tichým a celkom obráteným k Bohu. Pre toto neustále, láskyplné obracanie sa k Bohu je potrebná na jednej strane atmosféra ticha, uzobrania a utiahnutosti, na druhej strane radostný, rodinný život v spoločenstve. K tomu má byť pomocou jednoduchá svojráznosť karmelitánskeho spôsobu života.
Základné body života karmelitánok
- slávenie Eucharistie
- 2 hodiny vnútornej modlitby
- spoločná Liturgia hodín v chóre
- práca v dielňach, v domácnosti a v záhrade
- prísna klauzúra
- jednoduchosť v zariadení celého kláštora
- mlčanie a samota počas dňa
- 2 hodiny spoločnej rekreácie (po obede a po večeri),čas kedy sa sestry môžu spontánne a srdečne porozprávať.
Modlitba - srdce karmelitánskeho života
Apoštolát, ktorému sa majú venovať bosé karmelitánky, je výlučne apoštolát modlitby a obety. „Povolanie bosých karmelitánok je darom Ducha Svätého, skrze ktorého sú povolané k „tajomnému spojeniu s Bohom“, v priateľstve s Kristom a v dôvernosti s Preblahoslavenou Pannou Máriu, v živote, v ktorom sa modlitba a obeta spájajú s veľkou láskou k Cirkvi.
Preto silou svojho povolania sú karmelitánky pozvané ku kontemplácii v modlitbe aj v živote. Tento záväzok neustálej modlitby oživuje viera, nádej a nadovšetko Božia láska, takže s čistým srdcom môžu dosiahnuť plnosť života v Kristovi a pripraviť sa na prijatie čoraz hojnejších darov Ducha. Tereziánska charizma vyžaduje, aby sa modlitba, zasvätenie a celý život bosých karmelitánok orientovali na spásu duší.“ (Konštitúcie bosých karmelitánok)
Skrytým životom modlitby majú sestry slúžiť rozvoju Božieho kráľovstva: Adoráciou, chválou a vďakyvzdaním Bohu príhovorom za Cirkev, za celý svet a za všetkých, ktorí to potrebujú v starostiach aj v radostiach. Modlitbou za mnohých, ktorí sa nemodlia a nemajú vieru. Svedectvom o existencii živého Boha, ktorý býva uprostred nás.
„Chcela by som, aby nikto nebol zatratený. Sestry moje, spoločne so mnou proste Boha o túto milosť. On vás zhromaždil kvôli tomu: toto je vaše povolanie, toto je vaša úloha a vaša túžba, kvôli tomu máte prelievať slzy a za toto sa modliť.“ (sv. Terézia od Ježiša)
Klauzúra
Dobrovoľná voľba života klauzúry, ktorá nesie so sebou radikálne vonkajšie odpútanie sa s cieľom dosiahnuť vnútorné odpútanie, ako aj život v mlčaní a samote..., sú veľkou pomocou pri získavaní slobody ducha v radostnej skúsenosti bratstva v Kristovi, samy s Ním samým. (Konštitúcie bosých karmelitánok)
Dobrovoľné sa oddelenie od sveta, aby sestry mohli celý život obetovať tomu, ktorý sa pre nás „uzatvoril“, stal sa väzňom našich oltárov. Klauzúra sestry nerobí cudzími pre svet a jeho bolesti. Ona je preto, aby umožnila slobodu ducha a oslobodila ho nielen od vecí sveta, ale predovšetkým od egoizmu - seba samých. Preto toto uzavretie má očisťovať a pripravuje na prijatie a objatie všetkých veľkých vecí Cirkvi a bolestí ľudstva...
Samota a mlčanie
V Karmeli je zharmonizovaný život pustovnícky so životom spoločným. V kaplnke, na modlitbách, v jedálni, na rekreáciách, čiže vo chvíľach spoločných sú všetky sestry spolu. Zvyšok dňa prebieha v tichu a samote. Aj pri práci sa každá sestra snaží byť duchom s Pánom a tvoriť s Ním spoločenstvo.
Vonkajšie ticho, ktoré panuje na chodbách, v jedálni, v chóre, ľahko preniká do duše a dvíha ju k tomu, ktorý neustále vo večnom mlčaní vydáva svoje Slovo, ktoré je Jeho Synom. V mlčaní sa formuje hĺbka a sila duše.
Práca
Sestry vykonávajú všetky práce spojené s hospodárením domu - ako je varenie, upratovanie, pranie, žehlenie. Tiež je potrebné udržiavať a starať sa o záhradu. Schopnosti a talenty každej sestry sú využité - napríklad pri šití habitov, šití a vyšívaní ornátov, oltárnych plachiet, maľovaní obrazov, ornátov a rôznych darčekových predmetov, výrobe ružencov, odlievaní a zdobení sviec, plastík, v hudbe... Sestry žijú z práce vlastných rúk a milodarov.
Mariánska úcta - škapuliar
Karmel je celý mariánsky, je rádom Panny Márie z Hory Karmel. Sv. Terézia od Ježiša zasvätila svoje kláštory Panne Márii, ktorá v roku 1251 sv. Šimonovi Stockovi zverila škapuliar, ako prejav svojej ochrany nad jej rádom, ktorý po presídlení do Európy prežíval krízu. Škapuliar je úzky pruh látky, ktorý je súčasťou rehoľného rúcha. Sú s ním spojené prisľúbenia mnohých milostí a škapuliar sa stal postupne bohatstvom celej Cirkvi. Šíri sa aj medzi laikmi, vznikajú škapuliarske bratstvá, ktoré majú účasť na milostiach rádu.
V roku 1861 bolo v Detve na podnet farára Jána Štrbu založené Mariánske bratstvo svätého škapuliara. Stanovy tohto bratstva, ktorého hlavným cieľom bolo vykorenenie neduhov miestneho obyvateľstva a posilnenie mravnosti mládeže, schválil biskup Štefan Moyses. Od založenia škapuliarskeho bratstva bolo do roku 1924 zaevidovaných v Detve viac než 1 500 členov. Po roku 2007 na túto tradíciu nepriamo nadväzuje dnešná možnosť prijatia škapuliara priamo v kláštore sestier bosých karmelitánok v Detve.
Bosé karmelitánky vo svete a na Slovensku
V priebehu stáročí boli duchom Karmelu formovaní mnohí svätí. Pre našu súčasnosť sú najznámejšie osobnosti z posledných dvoch storočí: sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša (z Lisieux),sv. Terézia Benedikta od Kríža (Edita Steinová),sv. Alžbeta od Najsvätejšej Trojice (z Dijonu) a iní.
Prvý kláštor bosých karmelitánok na Slovensku bol založený v júni 1995 v Košiciach. Pán Boh ho obdaril mnohými povolaniami, takže po niekoľkých rokoch počet sestier prekročil hranicu 21, stanovenú konštitúciami. Aby mohli byť prijímané ďalšie kandidátky, postupne sa začalo pripravovať založenie ďalšieho kláštora.
28. júla 2007 banskobystrický biskup Mons. Rudolf Baláž slávnostne požehnal Kláštor Božieho milosrdenstva a Kráľovnej Karmelu v Detve. Nový kláštor prišlo založiť 10 sestier z Košíc. V súčasnosti žije v kláštore 9 sestier s doživotnými sľubmi, ďalšie sú v procese formácie a rozlišovania povolania (r. 2022).
Zdroj:
- Bosé karmelitánky v Detve [online]. Dostupné na internete
- Diecézny archív Banská Bystrica, fond Farské archívy.