* 14. 9. 1898 Nemecká (okr. Brezno)
† 23. 6. 1994 Báč (okr. Dunajská Streda)
Jozef Búda sa narodil v horehronskej dedine Nemecká 14. septembra 1898. Základnú školu navštevoval v rodnej obci, ďalej pokračoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, ktoré ukončil maturitou v roku 1916. Teologické štúdia začal v Banskej Bystrici a pokračoval v Olomouci a Prahe, kde bol napokon 9. júla 1922 vysvätený za kňaza. Ako kaplán začal pôsobiť v Detvianskej Hute, v roku 1923 bol kaplánom v Detve, ale v tom istom roku sa stal chórovým kaplánom Sídelnej kapituly v Banskej Bystrici. Od roku 1924 plnil úlohu notára diecéznej kúrie vo Svätom Kríži nad Hronom, kým nebol o rok neskôr preložený za kaplána do Krupiny a v roku 1926 sa opäť stal kaplánom v Detve.
Vo všetkých týchto farnostiach, kde bol Búda kaplánom, bolo jeho náplňou pastorácie hlavne vyučovanie náboženstva v lazníckych školách. V každej farnosti ich bolo desať aj viac. Náboženstvo sa vyučovalo v každej triede dve hodiny týždenne. V detvianskej farnosti či sa išlo na Blato alebo na Piešť II., do štvortriedky v Detve alebo na Snohy či Raticov vrch v Hriňovej, bolo treba šliapať peši dve hodiny alebo aj viac. V krátke zimné dni odchádzal kaplán z fary ráno za tmy a vracal sa taktiež za tmy. Učilo sa aj tridsať hodín týždenne. Na týchto odľahlých miestach jednotlivých farností sa Jozef Búda učil poznávať a vnikať do mentality detí, mládeže a rodín. Tam sa mu zjavoval jednoduchý, skromný, ale aj úprimný život hlavne podpolianskych ľudí, no aj ich vášne a návyky. To všetko vedel potom bohato zužitkovať vo svojej neskoršej pastoračnej činnosti gymnaziálneho a vysokoškolského profesora a vychovávateľa kňazského dorastu.
Po piatich rokoch svojho účinkovania v pastorácii ako kaplán sa stal správcom novozriadenej farnosti v Hriňovej, o ktorej vznik sa sám pričinil. V Hriňovej najskôr začínal v roku 1927 ako „capelanus expositus“, kaplán v osobitnej expozitúre Hriňová, čiže samostatného územného celku, vyčleneného z farnosti Detva. Poldruha roka býval na viacerých miestach v súkromných domoch, až kým sa v júli 1928 nepodarilo postaviť novú faru a stal sa správcom novozriadenej farnosti.
V Hriňovej nepobudol dlho. Jeho nadanie a nadobudnuté skúsenosti bolo treba zužitkovať inde. V ukrutnej zime na prelome rokov 1928 - 1929 vážne ochorel a v obave, že pre nedostatok kňazov nebude mať pri sebe kaplána, požiadal biskupa Mariána Blahu o preloženie na miesto, kde by to jeho ochabnuté pľúca vydržali. K 1. marcu 1929 dostal dispozíciu na uprázdnenú faru v Radvani pri Banskej Bystrici.
Jedným z neposledných dôvodov odchodu Jozefa Búdu z Hriňovej bola aj možnosť ďalšieho postgraduálneho štúdia. Radvaň v tom čase mala 900 farníkov v mestečku a ešte približne 700 rímskokatolíkov v ôsmich zväčša protestantských filiálkach bez kostolov. Naproti tomu v rozsiahlej expozitúre Hriňová žilo 5215 farníkov a už vtedy bolo nevyhnutné, aby tretia detvianska kaplánska stanica bola disponovaná do Hriňovej.
Od 1. septembra 1930 bol Búda vymenovaný za gymnaziálneho profesora na Biskupskom gymnáziu v Banskej Bystrici, pri ktorom v tom čase existoval aj malý seminár. V tých rokoch zložil predpísané rigorózne skúšky na Teologickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a po úspešnej obhajobe dizertačnej práce Dejiny miešaných manželstiev na Slovensku, bol dňa 17. marca 1933 v pražskom Karolíne slávnostne promovaný za doktora posvätnej teológie. Biskup Blaha ho následne vymenoval za suplenta biblického štúdia na Vysokej škole teologickej v Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského v Banskej Bystrici.
1. septembra 1934 Jozef Búda abdikoval zo svojho úradu farára v Radvani a bol vymenovaný za riadneho profesora biblika. Opustil farnosť a presťahoval sa do profesorského bytu v kňazskom seminári. Naďalej vyučoval aj na gymnáziu v Banskej Bystrici. Od roku 1936 bol diecéznym cenzorom a od roku 1938 prosynodálnym sudcom. V roku 1936 vznikla Cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Dr. Búda sa v Bratislave stal suplentom pre biblické jazyky - gréčtinu a hebrejčinu. Súbežne prednášal ešte aj v banskobystrickom seminári, ale v roku 1937 sa už presťahoval do Bratislavy a od roku 1938 prednášal biblické jazyky ako docent.
V roku 1939 ho vymenovali za mimoriadneho a v roku 1942 za riadneho univerzitného profesora biblického štúdia Starého zákona. V rokoch 1942 - 1945 viedol kurz gréckeho jazyka a grécky seminár aj na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. V 40. rokoch 20. storočia bol ako univerzitný profesor ustanovený z poverenia Slovenského biskupského zboru za prvého kazateľa pre vysokoškolskú mládež v jezuitskom kostole v Bratislave.
Po druhej svetovej vojne vznikol problém s obsadením úlohy rektora kňazského seminára v Banskej Bystrici, a preto v roku 1945 biskup Andrej Škrábik povolal z Bratislavy do tejto pozície profesora Búdu, ktorý v seminári zároveň prednášal biblikum a pastorálku. V pozícii rektora kňazského seminára bol iba jeden rok, pretože v roku 1946 sa stal dekanom teologickej fakulty v Bratislave a opäť sa z Banskej Bystrice presťahoval do svojho bytu v Svoradove. V roku 1947 slávil svoje strieborné kňazské jubileum a pri tejto príležitosti bol pápežom Piom XII. vymenovaný za pápežského komorníka (Monsignor). Následne v rokoch 1948 - 1950 zastával úlohu prodekana fakulty.
Jeho plodné vedecko-pedagogické pôsobenie bolo prerušené administratívnym zásahom komunistického režimu. Obdobie od 28. februára 1950, po domovej prehliadke a po vzatí do väzby, až do 18. apríla 1954 prežil v rozličných väzniciach po celom Československu, z toho vyše šesť mesiacov bez súdu. Vyšetrovaciu väzbu strávil v Bratislave, Mučeníkoch, Nových Zámkoch, Podolínci a v Prešove. Odsúdený bol 9. júna 1952 na stratu slobody na štyri roky, prepad celého majetku a stratu čestných občianskych práv, pretože neschvaľoval proces s tzv. vlastizradnými biskupmi a neoznámil úmysel Dr. Mitošinku a spoločníkov utiecť za hranice. Vo väzení bol v Leopoldove, Ilave a na Mírove. Po návrate z väzenia sa mohol zamestnať len civilne, nemohol účinkovať ako kňaz a profesor, lebo nedostal štátny súhlas. Do roku 1961 pracoval v Laboratórnych potrebách v Bratislave a potom ako brigádnik v Zberných surovinách na Miletičovej ulici. Od roku 1963 účinkoval ako duchovný správca rehoľných sestier v českom Zvíkovci.
Na bohosloveckú fakultu v Bratislave sa vrátil až za Dubčekovej éry, od 1. októbra 1968 znovu pôsobil ako profesor Starého zákona. V ťažkých rokoch normalizácie bol veľkou morálnou oporou mnohým seminaristom, mladým kňazom a rehoľným sestrám, ktoré museli žiť svoje zasvätenie v ilegalite. Popri pôsobení na bohosloveckých fakultách ako odborník na Starý zákon, prispieval do periodík Katolícke noviny, Duchovný pastier, Kultúra, Nová práca. Svoje štúdie uverejňoval v zborníkoch Catholica Theologica Slovaca a Biblica.
V roku 1973 ho biskup Jozef Feranec vymenoval za banskobystrického honorárneho kanonika. Mnohí ho charakterizovali ako veľmi skromného kňaza, ktorý bol tichý, jednoduchý, nenáročný a asketický. Nemal rád dlhé reči, ale vedel byť úctivý, žartovný a taktný. Bol mimoriadnym ctiteľom Božského Srdca Ježišovho a Panny Márie, ktorú často tituloval „Panenská Matka.“
V roku 1976 skončil svoju vedecko-pedagogickú činnosť profesora a odišiel do dôchodku. Od 1. októbra 1978 bol duchovným v Charitnom domove v Báči, kde dožil v opatere rehoľných sestier Inštitútu preblahoslavenej Panny Márie, ľudovo nazývané ako anglické panny (Congregatio Jesu).
V roku 1992 na 70. výročie kňazskej vysviacky mu pápež Ján Pavol II. udelil za celoživotný kňazský vzor a charakter, titul pápežského preláta. Zomrel v Báči 23. júna 1994 v 96. roku života a 72. roku kňazstva. 27. júna 1994 ho v Báči pochoval biskup Rudolf Baláž. Pohrebnú svätú omšu s ním koncelebrovali štyria biskupi a približne 60 kňazov.
Použitá literatúra:
- BRENDZA, Gabriel. ed. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť. Kňazi Banskobystrickej diecézy perzekvovaní totalitným režimom. Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2006. ISBN 80-88937-25-6.
- BRENDZA, Gabriel, NEPŠINSKÝ, Vojtech, ĎURICA SJ, Ján, VOLEK, Peter. eds. Život a dielo Jozefa Búdu. Zborník z vedeckého seminára pri príležitosti nedožitých stých narodenín prof. ThDr. Jozefa Búdu. Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 1998. ISBN 80-88937-08-6.
- SLANÝ, Július. Búda Jozef. In: PAŠTEKA, Július. ed. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000. ISB N 80-7114-300-6.