* 30. 1. 1927 Sučany (okr. Martin)
† 17. 2. 1993 Handlová (okr. Prievidza)
Jozef Závodský sa narodil 30. januára 1927 v Sučanoch, rodičom Andrejovi a Márii rod. Hromadovej. V rokoch 1933 - 1938 navštevoval ľudovú školu v Sučanoch. Prvú triedu gymnázia absolvoval v Martine, odtiaľ v roku 1939 prestúpil na katolícke gymnázium do Kláštora pod Znievom. V roku 1944 pri ústupe nemeckých vojsk naším územím boli Nemci konfrontovaní v Sučanoch činnosťou slovenských partizánov. Pretože tam partizáni postrieľali diplomatickú delegáciu prechádzajúcu z Rumunska do Berlína, nemeckí vojaci zadržali približne 200 miestnych mužov. Obvinených od 16 do 60 rokov, so spolupráce s partizánmi, odviedli do Vrútok a následne koncom septembra odvliekli do zajateckých táborov v Nemecku. Medzi obvinenými bol tiež Jozef Závodský, ktorý tak medzi zajatcami v tábore strávil deväť mesiacov. Po oslobodení Američanmi sa 30. júna 1945 vrátil domov a v nasledujúcom školskom roku dokončil v Kláštore pod Znievom stredoškolské štúdium. Po maturite v roku 1946 smerovali jeho ďalšie kroky do Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Banskej Bystrici.
Nástupom komunistickej moci v krajine sa začali po roku 1948 postupné represálie voči Cirkvi. Po smrti biskupa Andreja Škrábika 8. januára 1950 bol totalitnou mocou dosadený do vedenia diecézy kňaz trnavskej apoštolskej administratúry Ján Dechet, ktorý bol na základe prijatia cirkevného úradu od svetskej moci Vatikánom exkomunikovaný. Voči jeho osobe zaujali predstavení a bohoslovci kňazského seminára rázny odpor, preto krátko po Dechetovej inštalácii v katedrále boli predstavení seminára zaistení do vyšetrovacej väzby a seminaristi poslaní domov. Do seminárnych lavíc v Banskej Bystrici sa už nikdy viac nevrátili, pretože vládnym nariadením boli 14. júla 1950 zrušené všetky diecézne semináre a bohoslovecké štúdium bolo sústredené pre celé Slovensko len do Bratislavy. Viacerí banskobystrickí bohoslovci boli poslaní do vojenských Pomocných technických práporov (PTP),kde v rokoch 1950 - 1953 bol aj Jozef Závodský.
V roku 1953 začal pracovať ako brigádnik v národnom podniku Stavoindustria v Martine a od roku 1954 pokračoval ďalej ako brigádnik vo Váhostave v Sučanoch. V roku 1956 sa zamestnal v Štátnych majetkoch v Martine a od roku 1958 pracoval v Drevine Turany. V rokoch 1958 - 1960 absolvoval stredoškolskú nadstavbu na Priemyselnej škole elektrotechnickej v Martine. Za chrabrosť a zásluhy počas druhej svetovej vojny mu bol udelený Československý vojnový kríž. Vrátiť sa do kňazského seminára a dokončiť teologické štúdium bolo Závodskému umožnené až v roku 1966. Aby sa mohol stať kňazom, musel cez mnohé skúšky a utrpenia, vynaložiť veľké úsilie a odhodlanie.
Po úspešnom ukončení formácie v centrálnom Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda v Bratislave bol biskupom Róbertom Pobožným 22. júna 1969 vo veku 42 rokov vysvätený za kňaza. Primičnú svätú omšu slávil v rodných Sučanoch 29. júna 1969. Na svoje prvé kaplánske pôsobisko bol poslaný do Bojníc. V roku 1970 bol poverený dočasnou výpomocou vo farnostiach Turany, Vrútky a Sučany, počas práceneschopnosti ich duchovných správcov. V tom istom roku bol následne poverený správou farnosti Vrícko, so zachovaním určenia výpomoci v Sučanoch. Od roku 1972 mu bolo pridelené kaplánske miesto vo Vrútkach, avšak s určením dočasného zastupovania správy jeho rodnej farnosti v Sučanoch, z dôvodu dlhotrvajúcich zdravotných ťažkostí Jozefa Horváta. Od roku 1974 ďalej pôsobil ako kaplán vo Vrútkach, kde bol o rok neskôr po Matejovi Zaťkovi vymenovaný za správcu tejto farnosti. K 50. narodeninám ho v roku 1977 biskup Jozef Feranec poctil titulom honorárny dekan. Vyzdvihol jeho príkladný kňazský život, naplnený priateľskými vzťahmi s kňazmi ako aj s veriacimi. V pastorácii nikdy nešetril námahou a vždy sa staral o krásu Božích chrámov i ďalších cirkevných budov.
Od 1. decembra 1980 bol poverený správou farnosti Detva. Po príchode do Detvy sa Závodský usiloval o zveľadenie duchovnej i hmotnej stránky farnosti. Pre zastrašovanie komunistami sa v 80. rokoch 20. storočia malo odvahu v Detve prihlásiť na vyučovanie náboženskej výchovy v základných školách len menšia časť žiakov. Detvianski kňazi boli v roku 1982 udaní, že vyučujú deti náboženstvo v kostole a to v stredu a v piatok. Dekan Závodský poslal na odbor kultúry Okresného národného výboru, oddeleniu pre veci cirkevné list, v ktorom celú záležitosť veľmi diplomaticky vysvetlil a zažehnal.
Azda najvýznamnejšou mierou sa zapísal do dejín farnosti tým, že v rokoch 1982 - 1984 nechal postaviť novú farskú budovu. Tajný jezuitský biskup Peter Dubovský mu poradil, aby využil svoje osobné vojnové zásluhy a vyznamenanie pri vybavovaní povolenia stavby novej farskej budovy, keďže mu komunistické vedenie neustále kládlo prekážky.
V roku 1986 vrcholili snahy zo strany totalitného režimu o odvolanie a preloženie dekana Závodského, pretože nevyhovoval jeho ideológii. Hľadali sa rôzne dôvody ako napríklad:
- údajne na pohrebnej kázni, keď pochovával tri dievčatá, ktoré zahynuli pri autohavárii v Prahe počas prázdninovej brigády, hovoril proti socialistickým brigádam;
- počas primícií detvianskeho rodáka Jozefa Strapku, išiel z jeho rodného domu do kostola slávnostný a početný krojovaný sprievod sprevádzaný cirkevnou hudbou;
- v máji bolo na birmovke 600 detí;
- tŕňom v oku bolo i postavenie novej farskej budovy, svojpomocne, bez finančného príspevku štátu a za pomoci veriacich.
Dekan sa obhajoval, že on si robí len svoju kňazskú robotu a agitovať na birmovku ani na primície nechodil. Svojho kňaza sa zastali aj veriaci. Nakoniec sa odvolanie neuskutočnilo a prisluhovači totalitného režimu sa možno i obávali rozbúrenej verejnej mienky.
V roku 1988 sa uskutočnili oslavy 350. výročia založenia Detvy. Dekan Závodský chcel nadviazať na oslavy 300. výročia, kedy sa oslavy uskutočnili pred farským kostolom a na kalvárii. Svätú omšu mal prísť celebrovať biskup Feranec, avšak štátna moc to zamietla. Svätá omša bola napokon bez biskupa a len v Kostole sv. Františka z Assisi.
Za jeho pôsobenia sa vykonala generálna oprava interiéru kostola, stavba novej fary, rozbehla sa stavba kostola v Kriváni a príprava na začatie stavby kostola v Korytárkach. Biskupský úrad na žiadosť Závodského dovolil po roku 1989 slúžiť sväté omše v Dome smútku v Kriváni, ktoré tam boli totalitnou mocou zakázané od roku 1972.
Na veľkonočnú vigíliu Veľkej noci a na sviatok Božieho tela sa za priaznivého počasia začali znovu usporadúvať veľké eucharistické procesie mestom. Pastoračná činnosť sa rozšírila o Kriváň, Korytárky a Stožok, kde sa pravidelne v nedeľu začali sláviť sväté omše, na ktoré tamojší veriaci začali prichádzať v hojnejšom počte. Duchovné kvality, ale i podnikavého ducha v budovaní hmotných objektov farnosti si u svojho dekana veriaci veľmi vážili. V srdciach ľudí ostal zapísaný ako dobrý duchovný otec, prísny i láskavý zároveň.
Jozef Závodský zomrel náhle, v zápale práce, počas svojej pracovnej cesty do Prievidze. 17. februára 1993 mu na čerpacej stanici v Handlovej prišlo nevoľno a azda len Božím riadením ho tam našiel kňaz Jozef Kaniansky. Ten mu stihol udeliť posledné sviatosti a v jeho prítomnosti zomrel vo veku 66 rokov, v 24. roku kňazstva. Pohrebné obrady vykonal v Detve pomocný biskup Peter Dubovský a následne boli jeho telesné ostatky prevezené na cintorín do rodných Sučian, kde ho biskup Dubovský pochoval 20. februára 1993.
Použitá literatúra a pramene:
- BARTKOVÁ, Anna. Dejiny farnosti Detva. Diplomová práca, 2008.
- KONIAROVÁ, Anna, BRENDZA, Gabriel, GALIS, Tomáš, NEPŠINSKÝ, Vojtech. 200 rokov Kňazského seminára v Banskej Bystrici. Badín: Kňazský seminár sv. Františka Xaverského, 2007. ISBN 978-80-88937-28-9.
- Diecézny archív Banská Bystrica, f. Evidovaná pozostalosť zosnulých kňazov.