K obľúbeným a zľudoveným svätcom 18. storočia patrili svätý Ján Nepomucký so svätým Floriánom. Boli uctievaní ako pomocníci v každodennom živote a ako patróni proti živelným pohromám. V Uhorsku sa ich kult šíril hlavne počas protireformácie a dostal sa aj do Detvy. Detvania na znak úcty k obidvom svätcom postavali kamenné sochy.
Sv. Ján Nepomucký
V Detve sa do dnešných čias zachovala kamenná polychrómovaná socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1768, ktorá stojí pred budovou bývalého chudobinca. Ján Nepomucký sa narodil okolo roku 1345 v Pomuku pri Plzni. Jeho otec bol zrejme nemeckého pôvodu. Meno „Nepomucký“ vzniklo nesprávnym čítaním latinskej verzie jeho mena „de Pomuk“. Vzdelanie nadobudol v kláštore cisterciánov, potom v Žatci v slávnych latinských školách a nakoniec na pražskej univerzite, ktorú práve v tom čase založil cisár Karol IV. Stal sa kňazom, notárom a pisárom v arcibiskupskej kancelárii. Bol takisto osobným tajomníkom biskupa a neskôr po štúdiu kánonického práva v Padove sa stal kanonikom a pražským generálnym vikárom.
Nástupom kráľa Václava IV. sa veľmi dobré vzťahy medzi cisárskym dvorom a arcibiskupstvom zmenili k oveľa horšiemu. Kráľ sa rád oddával poľovačkám a zábavám, bol veľmi zlostný a hnevlivý. Potom ako mu nevyšiel zálusk na benediktínske opátstvo v Kladruboch v západných Čechách, jeho hnev sa obrátil proti celej Cirkvi v Čechách. Zajal Jána a dvoch ďalších arcibiskupových spolupracovníkov. Arcibiskupa nezajal len kvôli tomu, že ho ochránili jeho zbrojnoši. Ostatných dvoch neskôr prepustil, ale Jána dal natiahnuť na škripec, dal ho páliť a mučiť aj iným spôsobom a nakoniec ho v noci dal odvliecť a zhodiť z pražského mosta do rieky Vltavy. Stalo sa to 20. marca 1393. Po niekoľkých dňoch našli Jánovo telo rybári, údajne podľa piatich svetiel (hviezd) okolo jeho hlavy. Bol pochovaný v Kostole Svätého kríža, neskôr ho preniesli do Chrámu sv. Víta.
Traduje sa, že svätý Ján je mučeníkom spovedného tajomstva. Údajne sa ho mal kráľ vypytovať na hriechy svojej manželky Žofie, ktorá bola veľmi nábožná. Spovedať sa chodila práve k Jánovi. Kráľ ju podozrieval z nevery, pretože sám sa tejto neresti dopúšťal. Keďže však Ján nič nevyzradil, mučil ho a dal nakoniec zabiť. Túto tradíciu potvrdzuje aj fakt, že jazyk sv. Jána Nepomuckého sa zachoval neporušený. Za svätého bol vyhlásený v roku 1729. V nemecky hovoriacich krajinách sa jeho sviatok slávi 20. marca, avšak v Čechách a na Slovensku si ho osobitne uctievame 16. mája.
Po najobľúbenejšom kulte Panny Márie sa počas baroka veľmi rýchlo z Českého kráľovstva rozšíril po celej Habsburskej ríši aj kult sv. Jána Nepomuckého. Tento, dovtedy takmer neznámy mučeník sa stal symbolom monarchistickej jednoty. Katolícka habsburská dynastia počas rekatolizácie jeho kult vedome propagovala a na jeho šírení sa podieľala vysoká šľachta. Kult bol prijatý najprv vo Viedni a do Uhorska sa dostal koncom 17. storočia, t. j. tristo rokov po jeho mučeníckej smrti a štyridsať rokov pred jeho kanonizáciou. Na Slovensku sa stal tento český svätec veľmi rýchlo obľúbený. Jeho prvá socha stála na Primaciálnom námestí v Bratislave. Zo šľachtických rodov najaktívnejším podporovateľom Nepomuckého kultu boli Pálffiovci. Medzi ďalších patril okrem iných i rod Esterháziovcov, ktorí boli vlastníkmi vígľašského panstva a podporovali jeho šírenie.
Štyridsať rokov po Jánovom svätorečení už boli v Detve k jeho úcte postavené dve prícestné sochy. Jedna pred chudobincom, druhá bola neskoršieho pôvodu a stála pri Dolnom mlyne. Neskôr sa podobizeň Jána Nepomuckého objavila aj vo farskom kostole na bočnom oltári. Na šírení jeho kultu v Detve mal zásluhu nielen zemepán, ale i jezuiti a františkáni. Kult bol spojený s protireformačnými a rekatolizačnými myšlienkami. Sporným bodom s protestantmi bol napríklad prvok spovede, ktorý mal v Nepomuckého legende mimoriadny význam. Bol v nej zvýraznený princíp mučeníctva za katolícke morálne hodnoty. Protestanti svätých neuznávali, pretože podľa ich učenia je svätý len Boh, kým katolíci ich vyzdvihovali ako príklad hodný nasledovania. Všetky tieto pravdy poslúžili rekatolizácii v misijnej činnosti. Sprostredkovateľmi kultu boli rehoľné rády jezuitov, paulínov a františkánov. V roku 1730 sa stal generálnym predstaveným jezuitského rádu František Retz, pôvodom z Prahy. On v roku 1732 navrhol, aby sa Ján Nepomucký, ktorého uctieval od detstva, stal druhým patrónom rádu.
Začiatkom 18. storočia, v ťažkých časoch rekatolizácie, sa medzi jezuitmi a ich protivníkmi (jansenistami) uskutočňovali výmeny názorov, z čoho vznikla kampaň proti rádu Spoločnosti Ježišovej, často založená na ohováraní. Ján Nepomucký sa tak stal patrónom proti ohováraniu a vzorom múdrosti a svedomitosti v reči i v mlčaní. V ľudovej polohe sa stal i ochrancom mostov, úrody, ochrancom proti živelným pohromám a chorobám dobytka. Môžeme ho považovať za „dobové“, silne frekventované patrocínium barokového obdobia, spojené s väčšími i menšími sakrálnymi objektmi. S počtom 170 výskytov sa patrocínium sv. Jána Nepomuckého nachádza na šiestom mieste v poradí zachovaných patrocínií na Slovensku.
Ján Nepomucký sa zobrazuje ako kňaz so štólou (úzky pás látky cez plecia),má biret na hlave, palmu, knihu a kríž v ruke, prst priložený na ústach ako symbol spovedného tajomstva (nemusí byť z toho všetko zobrazené). Niekedy je okolo jeho hlavy svätožiara z piatich hviezd, ktoré podľa legendy odhalili vo Vltave jeho telo. Jeho sochy často stáli na konci dediny, pretože bol považovaný za strážcu pred rozširovaním klebiet o dedine, chránil jej dobrú povesť podľa príslovia, čo sa v dedine stane, má v nej aj zostať. Túto úlohu snáď mohla plniť aj jeho socha pri Dolnom mlyne.
Sv. Florián
Na severnom konci pôvodnej rozlohy centrálnej časti mestečka je zachovaná prícestná socha sv. Floriána, ktorú detviansky ľud familiárne nazýva „Florianko“, čo deti ľahko skomolia a ešte i dnes niektorí povedia: „pri Froliankovi je odbočka na cintorín“. Je to neskorobaroková kamenná, polychrómovaná socha z druhej polovice 18. storočia, naposledy renovovaná v roku 2019.
Svätý Florián bol dôstojníkom rímskej armády, zastával vysokú administratívnu funkciu v Noricum, v dnešnej časti Rakúska. Mučenícku smrť podstúpil za čias cisára Diokleciána začiatkom 4. storočia. Jeho legendárne „Skutky“ hovoria, že sa v Lorch vzdal vojakom z Aquilína, keď chytali kresťanov. Vojaci ho dvakrát zbičovali, napoly ho zdrali z kože, posadili do ohňa a nakoniec ho hodili do rieky Enns s kameňom okolo krku. Jeho telo našla a pochovala nábožná žena. Po čase jeho pozostatky preniesli do augustiniánskeho opátstva sv. Floriána blízko Linzu, neskôr do Ríma. Pápež Lucius III. v roku 1138 daroval niekoľko relikvií tohto svätca poľskému kráľovi Kazimírovi a biskupovi Krakova. Od toho času je svätý Florián považovaný za patróna Poľska, ale aj Linzu, Horného Rakúska a požiarnikov. Kedysi patril k tzv. štrnástim pomocníkom v núdzi.
Tradícia jeho mučeníctva neďaleko miesta, kde sa rieka Enns vlieva do Dunaja, je veľmi stará a hodnoverná. Veľa zázrakov, pri ktorých došlo k uzdraveniu, sa pripisuje práve jeho príhovorom. Svätý Florián je patrónom hasičov, hrnčiarov, debnárov, peciarov, kominárov, kováčov, mydlárov, vinohradníkov, pivovarníkov. Je ochrancom proti nebezpečenstvu ohňa a vody, proti suchu, neúrode a búrke. Znázorňuje sa väčšinou ako rímsky vojak, s kópiou a vedrom v ruke, s malým domčekom (hradom) pri nohách, ktorý hasí vodou. Podľa rímskeho martyrológia si svätého Floriána pripomíname 4. mája.
Keďže Detva bola postihovaná častými požiarmi, niet divu, že miestny ľud chcel mať v mestečku práve sochu sv. Floriána ako ochrancu pred ohňom. Ničivé požiare vypukli v rokoch 1695, 1711, 1729, 1756, 1776 a 1799. Pokračovali i v nasledujúcom storočí v r. 1821, 1824 a 1828. Najničivejší požiar, ktorý pohltil 108 domov, bol v roku 1833. Patrocínium svätého Floriána sa počas baroka viazalo v prevažnej miere na malé objekty, ktoré boli umiestnené vo voľnej prírode alebo pri cestách a mali ľudový ráz. Ani najmenšie sakrálne pamiatky však nie sú bezvýznamné, pretože v určitom zmysle komunikujú svoju dobu a pre postavenie každej z nich vždy jestvoval nejaký dôvod.
Použitá literatúra:
- BARTKOVÁ, Anna. Dejiny farnosti Detva. Diplomová práca, 2008.
- Florián, mučeník [online]. [cit. 18.03.2021]. Dostupné na internete
- Ján Nepomucký, kňaz, mučeník [online]. [cit. 18.03.2021]. Dostupné na internete