V dnešnej pluralistickej a sekularizovanej spoločnosti, ktorá naznačuje, že nepotrebuje nijaké náboženstvo, je veľmi dôležité poukázať na potrebu náboženského pôsobenia v nej. Nábožnosť (religiozita) človeka je schopnosť zachytiť a spoznať existenciu Najvyššej bytosti, ktorá riadi celý svet. Je to pripravenosť človeka prežívať sám seba, svojich blížnych a svet, premýšľať vo vzťahu ku skutočnosti Boha a správať sa primeraným spôsobom. Náboženská pedagogika spolu s náboženskou psychológiou sa snažia poukázať na to, že religiozita človeka je celkový viacrozmerný jav, ktorý zahŕňa citovú zložku, poznávaciu zložku a zložku správania človeka. Preto je vyučovanie náboženstva alebo náboženská výchova ako výchovno-vzdelávací predmet na školách taká potrebná.
Pod náboženskou výchovou rozumieme proces, kde sa kladie dôraz na postupný rozvoj osobnosti, aby bola stále oddanejším a aktívnejším učeníkom Ježiša Krista. Znamená to, že nielen oboznamuje s faktami, ale dáva aj vysvetlenie k týmto faktom a vedie dieťa tak, aby samo, z pozície viery, jednotlivé fakty hodnotilo.
Náboženská výchova v školách sa zameriava na dosiahnutie týchto cieľov:
- kultivácia osobnosti žiakov, ktorá má byť pomocou tohto vyučovacieho predmetu vytváraná a formovaná
- rozvíjať schopnosť orientácie v kresťanských hodnotách
- rozvíjať systém postojov a názorov k jednotlivým cirkevným sektám a iným náboženstvám a k prírode z pohľadu veriaceho človeka
- osvojiť si nevyhnutné starozákonné a novozákonné biblické poznatky
- pozitívne formovať osobnosť žiaka prostredníctvom rôznych udalostí, cirkevných slávností, výročí osobností a pod.
- podnecovať aktivizáciu, dynamizáciu a integráciu rozumových, emocionálnych a vôľových vlastností žiaka a orientovať ho na duchovné hodnoty, a to najpodstatnejšie
- vzbudiť neformálny záujem o Božie slovo, modlitbu, vôbec o duchovné hodnoty a aktívny kresťanský život Cirkvi
- orientácia absolventa školy vo farnosti, národe, vo vlasti a vôbec vo svete
Náboženská výchova má na zreteli, aby si veriaci boli stále viac vedomí prijatého daru viery. Pritom je potrebné dosiahnuť určité ciele v znalostiach, zručnostiach, vzoroch konania. V náboženskej výchove ide vždy na jednej strane o učenie a nácvik a súčasne o náboženskú tvorivosť. Je veľmi potrebné, aby školské vyučovanie náboženstva figurovalo ako školský predmet s tými istými požiadavkami systematickosti a prísnosti, ako je to pri ostatných predmetoch. Má predkladať kresťanské posolstvo a kresťanskú udalosť s tou istou hĺbkou a serióznosťou, s akou iné disciplíny predkladajú svoje poznatky.
Školské vyučovanie náboženstva pomocou interdisciplinárneho dialógu kladie základy, posilňuje, rozvíja a dopĺňa výchovné pôsobenie školy. Vyučovanie náboženstva pomáha veriacim žiakom lepšie pochopiť kresťanské posolstvo vo vzťahu k existenčným problémom doby, či spoločnosti, ako aj k hlavným zásadným morálnym problémom, s ktorými sa dnes ľudstvo stretá. Žiaci, ktorí sú v situácii hľadania alebo náboženských pochybností, môžu sa pomocou školského vyučovania náboženstva presne dozvedieť, čo je viera v Ježiša Krista, aké odpovede dáva Cirkev na ich otázky, a tak majú príležitosť lepšie si premyslieť svoje životné rozhodnutia. Keď sú však žiaci neveriaci, školské vyučovanie náboženstva naberá charakter misijného ohlasovania evanjelia, aby sa mohli rozhodnúť pre vieru, ktorej potom pomôže v ďalšom raste a dozrievaní katechéza v rámci určitého spoločenstva veriacich.
Povinnosti rodičov
Výchovná úloha rodičov je taká dôležitá, že ak chýba, ťažko ju možno nahradiť. Rodičia sú prví zodpovední za výchovu svojich detí. Rodina je vhodným miestom na výchovu k čnostiam a prirodzeným prostredím na uvedenie ľudskej osoby do solidarity a do spoločenských zodpovedností. Milosťou sviatosti manželstva rodičia dostali zodpovednosť a výsadu evanjelizovať svoje deti. Už od prvých rokov života ich majú uvádzať do tajomstiev viery, lebo sú svojim deťom prvými hlásateľmi evanjelia.
Rodičia majú začať s výchovou detí k viere už v ich najútlejšom veku. Táto výchova sa uskutočňuje už vtedy, keď si členovia rodiny pomáhajú rásť vo viere svedectvom kresťanského života podľa evanjelia. Rodinná katechéza predchádza, sprevádza a obohacuje iné spôsoby poučovania vo viere. Je poslaním rodičov naučiť svoje deti modliť sa a pomáhať im odhaliť svoje povolanie Božích detí.
Rodičia ako prví zodpovední za výchovu svojich detí majú právo vybrať pre ne takú školu, ktorá zodpovedá ich vlastnému presvedčeniu. Rodičia majú povinnosť v rámci možností voliť také školy, ktoré im budú čo najlepšie pomáhať v ich úlohe kresťanských vychovávateľov. Náboženská výchova sa vyučuje v prvom aj v druhom stupni základných škôl, ako aj na stredných školách v prvej polovici štúdia. Náboženská výchova v školách má byť účinnou pomocou pre rodičov v ich výchovnej úlohe viesť deti vo viere, nemôže ju však nahrádzať.
Použitá literatúra:
- KOSTELANSKÝ, Alojz. Aktivizačné a tvorivé metódy vo vyučovaní náboženskej výchovy. Ružomberok: Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2008. ISBN 978-80-8084-383-0.
- VALOVIČ, Eugen. Náčrt katechetiky I. Bratislava: Dobrá kniha, 1999. ISBN 80-7141-281-3.
- Katechizmus Katolíckej cirkvi. 3. vydanie. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2002. ISBN 80-7162-370-9.
- Všeobecné direktórium pre katechizáciu. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1999. ISBN 80-7162-264-8.