Ikona prednačítania stránky.
Detviansky kostol v zimnom období, r. 2013
Detviansky kostol v zimnom období, r. 2013
Detail Svätej rodiny vo vianočnom betleheme, r. 2015
Detail Svätej rodiny vo vianočnom betleheme, r. 2015

Vianočné obdobie patrilo k tým častiam roka, ktoré boli na Podpoľaní mimoriadne bohaté na kalendárne obyčaje. Počas Štedrého dňa (24. decembra) sa dodržiaval prísny pôst. Ženy v tento deň rešpektovali zákaz chodiť po domoch, naproti tomu mladí muži a najmä malí chlapci boli v dome vítaní. Príprave chleba a vianočného pečiva sa venovala zvýšená pozornosť. Dobre vykysnuté cesto a vydarené pečivo totiž symbolizovalo hojnosť a prosperitu po celý rok. Cesnak, oblátku a trochu z jedál, ktoré sa pripravovali na štedrovečerný stôl, dostávali i domáce zvieratá a hydina.

Na začiatku 20. storočia bol znakom Vianoc aj v Detve vianočný stromček. Jedlička sa zdobila na Štedrý deň, nikdy nie skôr. Vešali sa na ňu jabĺčka, oriešky, slamené alebo papierové reťaze, ak bolo, aj kocka cukru sa zabalila do pozlátka alebo len kúsok drievka. Ozdobený stromček doniesol do izby gazda alebo iný mužský člen rodiny pred večerou. Zavinšoval a zavesil ho na hradu alebo postavil do kúta alebo k stene medzi okná. Stromček bol v izbe do Nového roka, neskôr do Troch kráľov a niekedy aj dlhšie.

Obradný charakter večere sa odrážal aj v požiadavke, aby k spoločnému stolu zasadli a pri tejto príležitosti sa stretli všetci členovia rodiny. Účinok sa ešte umocňoval obradným umývaním vodou, ktorú doniesol z potoka najmladší člen rodiny pred večerou, keď o 18.00 hod. zazvonili zvony. Na štedrovečerný stôl sa malo dostať zo všetkého, čo sa v hospodárstve urodilo, či už v podobe jedál alebo samotných plodín. Pod obrus sa dávali konope a iné zbožie, chlieb, nesmeli chýbať peniaze, aby nechýbali po celý rok. Večera sa začínala spoločnou modlitbou. Počas večere sa museli dodržiavať úkony, ktoré mali zabezpečiť súdržnosť, zdravie, prosperitu rodiny a hospodárstva. Od stola nemohol nikto odísť. Reťaz, ktorou bol stôl omotaný, symbolizovala puto, aby rodina držala pevne spolu. Symbolický charakter ochrany mala svätená voda a aj cesnak namočený v mede, ktorým matka pred večerou urobila každému na čelo symbol kríža.

Vianočná výzdoba vo farskom kostole v Detve, r. 2012
Vianočná výzdoba vo farskom kostole v Detve, r. 2012

Štedrovečerné jedlá sa do polovice 20. storočia takmer nemenili a zachovali si pôstny charakter. Boli to predovšetkým: oblátky s cesnakom a medom, opekance s makom, kapustová polievka s hríbmi, chlieb a koláče z kysnutého cesta. Jedávalo sa zo spoločnej misky, čo symbolizovalo súdržnosť rodiny. Pripíjalo sa hriatym bez tuku, okrem toho sa pripravil nápoj z varených sušených hrušiek. Večera sa zakončila modlitbou a poďakovaním za konzumované dary. Omrviny a zvyšky zo štedrovečerného stola sa odkladali a používali pri domácom liečení ľudí aj dobytka.

Večer sa chodilo po spievaní a vinšovaní. Osobitnú pozornosť si zasluhuje pochôdzkové chodenie s betlehemom, ktoré je v Detve, ale aj v Hriňovej a Detvianskej Hute dodnes súčasťou živej neprerušenej tradície. Betľehemci začínali na Štedrí deň po večeri a šeci sa zišli na pounočnej. Kubovia ostaľi pret kostolom... Chodievali Dolňickí, Horňickí, Laštekári, Skliarovčaňia, Kostolňaňia, Piešťanci. Predvádzali ľudovú vianočnú hru s témou narodenia Ježiška. Počet betlehemcov nebýval všade rovnaký. Hlavné postavy hry sú: Kresťan (anjel), bača a pastieri - valasi: Fedor, Stacho, Ivan, Bača - Kubo - Starý. Kubo chodil inkognito v maske z ovčej kožušiny. Dôležitou rekvizitou bol figurálny betľehemčekštrngalá (kyjaky). Betlehemcov v rodinách netrpezlivo očakávali, za pochôdzku ich pohostili a odmenili peniazmi.

Betlehemci kráčajúci po hlavnej ceste popred budovu fary v Detve, r. 1980
Betlehemci kráčajúci po hlavnej ceste popred budovu fary v Detve, r. 1980

Polnočnej svätej omše sa každoročne v Detve zúčastňuje množstvo veriacich nielen z detvianskej farnosti, ale aj zo širokého okolia. Spev počas polnočnej omše znie mohutne, v niektorých častiach svätej omše kostol doslova buráca a ľudia sa tešia z každej piesne. Vianočná polnočná svätá omša v Detve sa formovala na začiatku 20. storočia. Keď v roku 1921 prišiel do Detvy za farára Ján Štrbáň, ten veľmi podporoval detvianske spevy a spôsoby prežívania duchovných vecí miestneho obyvateľstva.

Spolu so Štrbáňom sa intenzívne angažoval v sociálnej i kultúrnej sfére organista Martin Valent. Medzi ich významné počiny v oblasti hudobného folklóru patrí zbieranie vianočných ľudových piesní a ich publikovanie v malej brožúre. Keďže v tom čase ešte neexistoval Jednotný katolícky spevník, v každom regióne a v každej farnosti sa pri bohoslužbách spievalo v rôznych obmenách. Rechtor Valent v spolupráci s farárom Štrbáňom takto pozbierali ľudové spevy prispôsobené podpolianskemu folklóru, a tým dali základ vzniku Detvianskej vianočnej omše, ktorú si veriaci veľmi obľúbili.

Novoročná svätá omša, farár Pavol Zemko, r. 1995
Novoročná svätá omša, farár Pavol Zemko, r. 1995

Pokračovateľom Martina Valenta bol jeho syn František, aj on bol činný v kultúrnej oblasti. Stal sa vedúcim cirkevnej dychovej hudby a pôvodné otcove notové zápisy poopravoval a transponoval. Vďaka nemu bol opätovne vydaný Vianočný detviansky spevník. Polnočná svätá omša v Detve je okrem duchovného aj umeleckým zážitkom pre milovníkov ľudovej kultúry. V kostole je mnoho ľudí oblečených v detvianskych zimných krojoch, nechýbajú betlehemci a niekoľko Kubov.

Svätá omša sa začína hrou na fujare, po ktorej bubon a motív kukučky na organe dvanásťkrát odrátajú odbitie polnoci. Okrem Žalmu a Alelujového spevu sa vo svätej omši spievajú vianočné koledy, ktoré boli v Detve zozbierané pred desiatkami rokov. Toto dedičstvo sa domáci snažia zachovávať, a preto mnohí poznajú tieto piesne naspamäť a spievajú ich s veľkým oduševnením.

Polnočná svätá omša popretkávaná ľudovými koledami sa traduje už niekoľko desiatok rokov. Kňazi, ktorí v Detve pôsobili po Jánovi Štrbáňovi, akceptovali tradície, ktoré sú v miestnych ľuďoch silno zakorenené. Ľudové koledy sú im totiž stále veľmi blízke. Oproti liturgickým piesňam majú jednoduchšie texty a rytmus, jednoduchšie harmonické melódie, väčšinou s úzkym rozsahom, a preto sú veľmi ľahko zvládnuteľné aj pre menej zdatných spevákov.

Betlehemci v Detve, 2. pol. 20. stor.
Betlehemci v Detve, 2. pol. 20. stor.

Nemalú funkciu v uchovávaní kolied zohrávajú miestne detské folklórne kolektívy. Vďaka ich práci aj súčasné deti poznajú vianočné detvianske ľudové piesne. A tak môžeme na polnočnej svätej omši pozorovať spoločný spev viacerých generácií. Detí, mládežníkov, dospelých i veriacich najstaršej generácie, čo je v súčasnosti až jedinečné.

Na Božuo naroďeňia (25. decembra) - Detvania podľa K. A. Medveckého - na Boženarodenia nič nerobia, ani nevaria, ani statok nečešú, z maštalí nekydajú, iba čo ho nachovajú, ba dade v tento deň ani ohňa nekladú. Ide o prvý sviatok vianočný, ktorý sa považuje za jeden z najväčších sviatkov. V tento deň sa svätilo, nesmelo sa robiť, hlasno hovoriť, vadiť sa, búchať ani chodiť po cudzích domoch, zákaz platil pre dospelých aj pre deti.

Na druhý sviatok vianočný, na Šťefana (26. decembra),sa podľa staršej tradície chodilo po chrene. Neskôr sa pochôdzke hovorilo chodiť po šibaňí. Chlapci a mládenci šibali dievčatá brezovými prútmi - chrenovcami, ktoré po domoch roznášali pastieri. V medzivojnovom období a neskôr, keď už pastieri prúty neroznášali, si ich museli obstarať sami šibači, ktorí po príchode do domu najskôr zavinšovali a za šibačku ich domáci odmenili. Vinšovanie si udržalo pôvodný charakter približne do polovice 20. storočia.

Koledníci Dobrej noviny pred farou v Detve, r. 2002
Koledníci Dobrej noviny pred farou v Detve, r. 2002

Na Silvestra - Starí rok (31. decembra) ráno chlapci chodili s oceľou, tento zvyk neskôr zanikol. Večera prebieha bez poverových úkonov a zákazov. Oheň, strieľanie, zvonenie a praskanie bičom malo chrániť pred negatívnymi silami. Po bohoslužbe v kostole farár verejne hodnotil cirkevný rok a hospodárenie farnosti.

Na Noví rok (1. januára) sa ráno vstávalo zavčasu a každý sa umyl v studenej vode, aby bol po celý rok svižný, zdravý a prvý v práci. Celý deň sa svätilo, dopoludnie patrilo návšteve kostola. Tri kráľe (6. januára) sú akoby posledným dňom vianočného cyklu. V tento deň sa v Detve konala trojkráľová koleda.

Kým podľa staršej tradície chodili po domoch masky: kňaz, anjel a čert, pričom trojkráľovou kriedou a vodou požehnávali domy, v neskoršom období už masky nadobudli podobu biblických postáv troch kráľov: Gašpara, Melichara a Baltazára. Traja králi po príchode do domu zaspievali koledu, pokropili dom svätenou vodou a nad vchodové dvere domu a nad veraje maštale napísali kriedou letopočet a písmená C+M+B (Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento príbytok).

Neodmysliteľnou súčasťou sviatkov, aj vzhľadom na vierovyznanie obyvateľstva, bola účasť na bohoslužbách. Do kostola v Detve prichádzali ľudia nielen z Detvy, jej lazov a osád, ale aj z okolitých obcí: Stožka, Kriváňa, Korytárok a susedných osád Hriňovej.

Použitá literatúra:
  • OSTRIHOŇOVÁ, Anna. Tradičná kultúra a jej premeny. In: Anna Ostrihoňová. ed. Detva. Monografia mesta. Detva: mesto Detva, 2018. ISBN 978-80-9730011-2-5.
  • Vianočná polnočná omša v Detve [online]. [cit. 19.03.2021]. Dostupné na internete