Istý český kňaz, Peter z Prahy, pricestoval do Talianska v roku 1264, aby sa zúčastnil na audiencii u pápeža Urbana IV., ktorý sa v tom čase cez letné mesiace nachádzal v Orviete. Spolu s ním tam bol aj sv. Tomáš Akvinský a mnohí ďalší teológovia a kardináli. Po stretnutí s pápežom sa kňaz Peter cestou späť do Čiech zastavil v Bolsene, kde slávil svätú omšu v Kostole sv. Kristíny.
Počas vyslovenia slov premenenia sa udial zázrak, ktorý popisuje kamenná tabuľa umiestnená na tomto mieste: „Zrazu sa hostia viditeľne premenila na skutočné mäso pokropené červenou krvou, okrem časti, za ktorú ju držal kňaz v rukách: nemohlo sa to udiať bez tajomstva, ale stalo sa tak preto, aby aj ostatní mohli vidieť, že je to naozaj hostia, ktorú drží v rukách celebrujúci kňaz nad kalichom.“
Vďaka tomuto zázraku posilnil Pán Boh vieru kňaza, ktorý napriek známej zbožnosti a morálnemu životu, mával často pochybnosti ohľadom skutočnej prítomnosti Krista pod spôsobom premeneného chleba a vína. Zvesť o zázraku sa ihneď rozšírila a tak samotný pápež, ako aj sv. Tomáš Akvinský, mohli okamžite potvrdiť tento zázrak.
Po dôkladnom preskúmaní pápež Urban IV. povolil jeho uctievanie a rozhodol o rozšírení sviatku Božieho tela, ktorý bol predtým lokálnym sviatkom diecézy Liegi, na celú Katolícku cirkev: „Aby táto vznešená a úctyhodná sviatosť bola pre všetkých pamiatkou mimoriadnej lásky Boha k nám.“
Medzi eucharistickými procesiami má osobitný význam a dôležitosť v pastoračnom živote farnosti alebo mesta procesia, ktorá sa koná každý rok na slávnosť Kristovho tela a krvi alebo v iný vhodný deň pred touto slávnosťou alebo po nej. Eucharistické procesie sa usporiadavajú podľa miestnych zvykov, či už ide o výzdobu verejných priestranstiev a ulíc, alebo o usporiadanie účastníkov procesie.
Podľa zvyklostí sa môžu počas procesie, keď kňaz kráča verejným priestranstvom pod baldachýnom, nesúc Oltárnu sviatosť v monštrancii, urobiť zastavenia s eucharistickým požehnaním. Na konci procesie sa udelí záverečné požehnanie s Najsvätejšou sviatosťou v kostole, v ktorom sa Sviatosť uloží.
Sviatok Božího ťela je cirkevne prikázaným sviatkom s pohyblivým dátumom. Slávi sa vo štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice (prvá nedeľa po skončení veľkonočného obdobia). Súčasťou bohoslužieb býva v Detve od nepamäti procesia sprevádzaná dychovou hudbou. Na štyroch miestach v uliciach mesta okolo kostola urobili miestne ženy zelené oltáriky - koľibki, pri ktorých sa udeľovalo eucharistické požehnanie.
Prvá bola na dolnom konci pri feštrovi, druhá pred Lašouskím, treťa pri Floriánkovi a štvrtá pred Vagačovci. (Svedectvo ženy narodenej v roku 1929). Kňaz s hostiou kráčal pod baldachýnom, ktorý niesli štyria chlapi v krojoch. Mládenci niesli vyzdobené zástavy a z nich visiace stuhy niesli dievky oblečené v bielych krojoch. Malé dievčatá posýpali cestu pred kňazom kvetnými lupeňmi, tieto zvykli byť od polovice 20. storočia oblečené v šatách z prvého svätého prijímania.
Totalitná komunistická moc v snahe zastaviť demokratizačné procesy Pražskej jari v období normalizácie, neumožňovala po roku 1968 organizovať slávnostné procesie Božieho tela ulicami mesta. Slávnosť bola obmedzená len na priestory kostola, alebo blízkeho areálu kostola. Obnovenie procesií ulicami Detvy bolo možné až po roku 1989. S určitými obmenami rozmiestnenia oltárikov sa táto tradícia zachovala dodnes, vždy v nedeľu po sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi.
Použitá literatúra:
- Sväté prijímanie a kult eucharistického tajomstva mimo omše. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2011. ISBN 978-80-7162-881-1.
- ACUTIS, Carlo. Eucharistické zázraky vo svete. Bratislava: studio LUX, 2017. ISBN 978-80-968615-5-2.
- OSTRIHOŇOVÁ, Anna. Kalendárne obyčaje a obyčaje životného cyklu. In: Anna Ostrihoňová. ed. Detva. Monografia mesta. Detva: Mesto Detva, 2018. ISBN 978-80-9730011-2-5.