Organista sprevádza liturgické spevy hrou na organe a v rámci liturgie môže v hre uplatniť aj vhodné diela organovej tvorby. Služba organistu spočíva v hudobnom sprievode tých častí bohoslužby, ktoré sú určené k spevu, a predovšetkým k sprevádzaniu spevu ľudu. Popri technickej stránke hry na organe by organisti mali byť oboznámení s liturgiou Cirkvi a uvedomovať si, že sú súčasťou liturgického zhromaždenia. Organista musí komunikovať s kňazom, ktorý celebruje svätú omšu, zároveň dbať na adekvátny výber piesní podľa jednotlivých liturgických slávení a môže viesť taktiež žalmistov, spevákov či spevácky zbor.
Služba organistu sa po prvýkrát objavuje v 10. storočí, spolu s najstaršou zmienkou o inštalácii organu v kostole vo Winchesteri vo Veľkej Británii. Síce už v roku 757 daroval byzantský kráľ Konštantín V. franskému kráľovi Pipinovi organ, ale až oveľa neskôr sa hra na organe uplatnila v liturgii. Organ sa predtým používal bežne pri pohanských hrách, dostihoch, v arénach a divadlách.
V prvých troch storočiach nášho letopočtu, počas prenasledovania kresťanov, bola hra na organe úzko spätá s ich popravami v antických arénach. Rozmach používania tohto nástroja vo svätej omši priniesla v 10. storočí až liturgická reforma benediktínskeho kláštora v Cluny vo Francúzsku.
Pri liturgii boli od staroveku Žalmy prednášané sólistom - žalmistom. Pôvodne Žalm spieval lektor, neskôr spevák - žalmista. Služba žalmistu má pôvod v Antiochii. Žalm je sólový, meditatívny spev a tvorí prirodzený kontrast k čítaniam. Mal by sa spievať, a to od ambony, pretože ide o prednes Božieho slova.
Okrem žalmistu poznáme tiež službu kantora - predspeváka, ktorý vedie a začína spevy liturgického zhromaždenia, zaisťuje striedavý spev, nahrádza chýbajúci zbor. Úlohu kantora nemusí zastávať nevyhnutne len organista. Význam služby kantora je daný potrebou sólového spevu niektorých častí v liturgii a živým spevom veriacich.
Rok po nástupe dekana Jána Štrbáňa sa vo farnosti v roku 1922 konal verejný konkurz na miesto organistu. Medzi viacerými uchádzačmi bol aj Martin Valent, ktorý pochádzal z Dvorian nad Nitrou. Keď sa predstavil hrou na organe, prítomní ho odmenili neutíchajúcim potleskom. Miesto organistu dostal a spolu s rodinou sa presťahoval do Detvy.
Martin Valent zbieral a notoval detvianske ľudové piesne, spolu s dekanom Štrbáňom sa intenzívne angažoval v sociálnej i kultúrnej sfére. Medzi ich významné počiny v oblasti hudobného folklóru patrí zbieranie vianočných ľudových piesní a ich publikovanie v malej brožúre.
Pokračovateľom Martina Valenta bol jeho syn František, aj on bol činný v kultúrnej oblasti. Stal sa vedúcim cirkevnej dychovej hudby a bol dlhoročným detvianskym organistom.
V našej farnosti v súčasnosti plnia úlohu organistu viacerí, ktorí sa podľa svojich pracovných možností usilujú o zabezpečenie organovej hudby počas bohoslužieb ako cez týždeň, tak zvlášť počas nedieľ a sviatočných dní. Služba organistu je veľmi potrebná pre uľahčenie a podnietenie spevu spoločenstva a pre hudobné dopĺňanie spevu k väčšej bohatosti a umeleckej účinnosti. Hru na organe je okrem sebavzdelávania možné študovať na základných umeleckých školách, konzervatóriách i na Vysokej škole múzických umení.
Použitá literatúra a pramene:
- CABAN, Peter. Liturgika. Princípy a teológia liturgie. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2010. ISBN 978-80-7162-803-3.
- KOPEČEK, Pavel. Fundamentální liturgika. Křesťanské slavení: teologie, historie a pastorace. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2020. ISBN 978-80-244-5906-6.
- Vianočná polnočná omša v Detve [online]. [cit. 19.03.2021]. Dostupné na internete