Organisti, speváci

Organista sprevádza liturgické spevy hrou na organe a v rámci liturgie môže v hre uplatniť aj vhodné diela organovej tvorby. Služba organistu spočíva v hudobnom sprievode tých častí bohoslužby, ktoré sú určené k spevu, a predovšetkým k sprevádzaniu spevu ľudu. Popri technickej stránke hry na organe by organisti mali byť oboznámení s liturgiou Cirkvi a uvedomovať si, že sú súčasťou liturgického zhromaždenia. Organista musí komunikovať s kňazom, ktorý celebruje svätú omšu, zároveň dbať na adekvátny výber piesní podľa jednotlivých liturgických slávení a môže viesť taktiež žalmistov, spevákov či spevácky zbor.

Služba organistu sa po prvýkrát objavuje v 10. storočí, spolu s najstaršou zmienkou o inštalácii organu v kostole vo Winchesteri vo Veľkej Británii. Síce už v roku 757 daroval byzantský kráľ Konštantín V. franskému kráľovi Pipinovi organ, ale až oveľa neskôr sa hra na organe uplatnila v liturgii. Organ sa predtým používal bežne pri pohanských hrách, dostihoch, v arénach a divadlách.

V prvých troch storočiach nášho letopočtu, počas prenasledovania kresťanov, bola hra na organe úzko spätá s ich popravami v antických arénach. Rozmach používania tohto nástroja vo svätej omši priniesla v 10. storočí až liturgická reforma benediktínskeho kláštora v Cluny vo Francúzsku.

Pri liturgii boli od staroveku Žalmy prednášané sólistom - žalmistom. Pôvodne Žalm spieval lektor, neskôr spevák - žalmista. Služba žalmistu má pôvod v Antiochii. Žalm je sólový, meditatívny spev a tvorí prirodzený kontrast k čítaniam. Mal by sa spievať, a to od ambony, pretože ide o prednes Božieho slova.

Okrem žalmistu poznáme tiež službu kantora - predspeváka, ktorý vedie a začína spevy liturgického zhromaždenia, zaisťuje striedavý spev, nahrádza chýbajúci zbor. Úlohu kantora nemusí zastávať nevyhnutne len organista. Význam služby kantora je daný potrebou sólového spevu niektorých častí v liturgii a živým spevom veriacich.

Rok po nástupe dekana Jána Štrbáňa sa vo farnosti v roku 1922 konal verejný konkurz na miesto organistu. Medzi viacerými uchádzačmi bol aj Martin Valent, ktorý pochádzal z Dvorian nad Nitrou. Keď sa predstavil hrou na organe, prítomní ho odmenili neutíchajúcim potleskom. Miesto organistu dostal a spolu s rodinou sa presťahoval do Detvy.

Martin Valent zbieral a notoval detvianske ľudové piesne, spolu s dekanom Štrbáňom sa intenzívne angažoval v sociálnej i kultúrnej sfére. Medzi ich významné počiny v oblasti hudobného folklóru patrí zbieranie vianočných ľudových piesní a ich publikovanie v malej brožúre.

Pokračovateľom Martina Valenta bol jeho syn František, aj on bol činný v kultúrnej oblasti. Stal sa vedúcim cirkevnej dychovej hudby a bol dlhoročným detvianskym organistom.

V našej farnosti v súčasnosti plnia úlohu organistu viacerí, ktorí sa podľa svojich pracovných možností usilujú o zabezpečenie organovej hudby počas bohoslužieb ako cez týždeň, tak zvlášť počas nedieľ a sviatočných dní. Služba organistu je veľmi potrebná pre uľahčenie a podnietenie spevu spoločenstva a pre hudobné dopĺňanie spevu k väčšej bohatosti a umeleckej účinnosti. Hru na organe je okrem sebavzdelávania možné študovať na základných umeleckých školách, konzervatóriách i na Vysokej škole múzických umení.