Lektor je ten, kto číta v liturgii Božie slovo. Prostredníctvom prednesu, čítania sa Božie slovo stáva živým a oslovujúcim všetkých členov liturgického zhromaždenia. Už v 3. storočí boli lektori ustanovení biskupom nato, aby čítali Božie slovo v rámci liturgických slávení, ba dokonca prednášali aj samotné evanjelium. Až v 4. storočí dochádza k zmene: čítanie evanjelia je rezervované diakonovi alebo presbyterovi, tak je to dodnes. Služba lektora od 10. storočia postupne zanikla, pretože texty čítaní boli latinské a úloha lektora dostávala skôr formálny charakter. Služba lektora bola potom až do 20. storočia vnímaná len ako predstupeň pre prijatie kňazstva.
Keď pápež sv. Pavol VI. v roku 1972 zrušil tzv. „nižšie svätenia“, ponechal prístup k ministériám (službám) lektorátu a akolytátu vyhradený len osobám mužského pohlavia, urobil tak v tom zmysle, že sa tieto ministériá považovali za predprípravu k neskoršiemu prijatiu posvätného rádu. Pápež František v roku 2021 rozhodol, že ministériá lektorátu a akolytátu budú prístupné aj ženám, a to v stabilnej a inštitucionálnej forme. Je potrebné si uvedomiť, že ide o laické ministériá zásadne odlišné od ordinovaného ministéria, ktoré sa prijíma sviatosťou vysviacky.
Znovuobjavený význam lektorátu a akolytátu nie je len vo vzťahu k sviatostnému kňazstvu, ale tiež a predovšetkým v súvislosti s krstným kňazstvom. Existuje aj suplovaná úloha lektora, ktorú môžeme nazvať mimoriadny čitateľ Božieho slova - ním môžu byť ženy, muži, mládež, a títo síce nie sú svojím ordinárom ustanovenými lektormi, ale majú od svojho správcu farnosti dovolenie čítať lekcie Svätého písma vo svätej omši.
Všade, kde chýba ustanovený lektor, sú určení laici na prednášanie liturgických čítaní, ktorí majú byť dobre pripravení plniť túto službu dôstojne, vhodne a horlivo, aby sa u veriacich pri počúvaní posvätných čítaní vznietila v srdci láska k Svätému písmu a živý záujem oň. Je dôležité, aby sa čitatelia Božieho slova zodpovedne pripravovali na jeho prednes. Príprava spočíva v duchovnej aj technickej príprave, okrem toho sa vyžaduje tiež príkladný život zhodujúci sa s evanjeliom.
V našej farnosti je do lektorskej služby zapojených približne tridsať čitateľov Božieho slova, ktorí sa podľa vopred pripraveného rozpisu aktívne zapájajú každý deň do slávenia svätých omší čítaním Božieho slova a prednášaním spoločných modlitieb veriacich (prosieb).
Zásady a odporúčania pre lektorov vo farnosti Detva
- Čítanie, ktoré sa má predniesť vo svätej omši, je vhodné prečítať si už doma, avšak treba prísť do sakristie kostola pozrieť si čítanie dňa alebo prosby, aby bolo jasné, čo sa má čítať a aj kde sa to v knihe nachádza. Napr. pri prosbách je potrebné odsledovať, aby sa prosby určené na deň slávnosti nečítali cez vigíliu a pod.
- Príchod do sakristie kostola by mal byť minimálne 10 min. pred začatím svätej omše. Je dobré upovedomiť kostolníčku, ktorý lektor má ktoré čítanie, aby nenastal problém s prípadným hľadaním náhradného čitateľa na poslednú chvíľu.
- Určení lektori sa podľa vopred pripraveného rozpisu medzi sebou dohodnú a striedajú v čítaní 1. čítania, 2. čítania a spoločných modlitieb veriacich (prosieb). Pokiaľ na svätej omši nie je prítomný organista, lektor prečíta aj Žalm a Alelujový verš.
- Je potrebné dbať o vhodnosť oblečenia pri zúčastnení sa slávenia Eucharistie, zvlášť pokiaľ ide o službu lektora. Nevhodné sú krátke nohavice, tričká na ramienka a pod. V dni, keď sú slávnosti, prikázané sviatky, nevynímajúc nedele, môžeme aj svojím oblečením dať najavo, aký má pre nás v Cirkvi ten konkrétny deň význam.
- Počas lektorskej služby sedieť v kostole na pravej strane vpredu (strana, na ktorej sa nachádza ambona - miesto, odkiaľ sa prednáša Božie slovo),v predných laviciach vyhradených a označených pre lektorov. Z týchto miest počas príchodu do svätyne k ambone nie je žiadne ukláňanie sa k oltáru.
- Príchody k ambone:
- 1. čítanie - po skončení Modlitby dňa, po slovách kňaza: „... a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov. Amen.“
- 2. čítanie - po poslednom zopakovaní responzória Žalmu
- prosby - zároveň s príchodom miništranta ku kňazovi s knihou a počas úvodnej modlitby kňaza.
- Ak sa lektor pri čítaní pomýli, zasekne, zakašle, zistí, že číta nesprávny text alebo niečo podobné - neospravedlňuje sa „prepáčte“ a inak, ale v pokoji sa vráti k čítaniu, prípadne začne čítať správny text od začiatku.
- Po dočítaní čítania je vhodné zachovať pred zvolaním „Počuli sme Božie slovo“ chvíľku ticha. Približne 1 až 3 sekundy, nie viac. Pri odchode na svoje miesto do lavice pre lektorov nie je potrebné žiadne otáčanie sa a ukláňanie sa k oltáru.
- Pri čítaní prosieb nikdy nehovoriť, ako budeme odpovedať. To je úloha predsedajúceho kňaza a ak to on nepovie, odpovedáme „Prosíme ťa, vyslyš nás.“
- Pri prosbách za osobitné úmysly (mier vo svete, poďakovanie za úrodu a pod.) a za zomrelých na 1. výročie smrti, treba vybrať takú prosbu, ktorá sa začína rovnako alebo podobne ako predošlé prosby. Ak sú všetky prosby zakončené slovami „prosme Pána“, má byť rovnako zakončená aj posledná pridaná prosba. Nie je potrebné prečítať celé meno a priezvisko zomrelého, ani výročie smrti, stačí prečítať len krstné meno. Prosbu za zomrelých je vhodné prečítať vždy ako poslednú.
- Pri čítaní prosieb sa v texte niekedy nachádza modlitba za pápeža alebo diecézneho biskupa, ktorých meno je označené písmenom „M“. Namiesto tohto písmena sa povie meno aktuálneho pápeža alebo biskupa. V prípade neistoty je vhodné si tieto mená pripomenúť už počas prípravy na čítanie v sakristii.
- Po dočítaní prosieb zostať na mieste, kým kňaz neprednesie modlitbu. Nie je potrebné niekam sa otáčať, alebo odchádzať od ambony - iba zostať stáť pokojne tvárou k ľudu až do skončenia záverečnej modlitby prosieb, potom odísť na svoje miesto.
- Sledovať vlastné služby podľa rozpisu lektorov a keď sa niekomu nedá v daný deň prísť, je povinný nájsť za seba náhradu, prípadne aspoň upovedomiť kostolníčku.
- Pri akýchkoľvek nejasnostiach ohľadom liturgie sa treba v prvom rade obrátiť na kňaza, ktorý má celebrovať danú svätú omšu. Smerodajné informácie o liturgii príslušného dňa sa nachádzajú aj v Direktóriu.
Použitá literatúra:
- CABAN, Peter. Liturgika. Princípy a teológia liturgie. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2010. ISBN 978-80-7162-803-3.
- TYROL, Anton. Služba lektora. Manuál pre duchovnú a odbornú formáciu. Svit: Katolícke biblické dielo, 2010. ISBN 978-80-89120-26-0.