Dejiny farnosti
Podpoľanie je oblasť situovaná na južných a juhovýchodných svahoch najvyššieho sopečného pohoria na Slovensku - Poľany, územie na rozhraní medzi Slovenským rudohorím a Slovenským stredohorím. Roztratené osídlenie po svahoch nečinného vulkánu predstavuje špecifiká, ktoré výrazne ovplyvňovali život miestnych obyvateľov. Táto rozsiahla časť Zvolenskej kotliny dostala svoj rázovitý charakter vďaka kopaničiarskej kolonizácii 17. storočia. Centrom tejto kolonizácie na území Vígľašského panstva sa stala Detva, ktorá bola založená priamo na podnet svojho zemepána. Sťahovali sa sem obyvatelia okolitých dedín, klčovali lesy na okolí majera a stavali si domy. Farnosť v Detve bola oficiálne zriadená v roku 1644.
Chudobienec
Katolícka cirkev v Detve mala výdavky nielen na kostol a faru, ale aj na sociálne ustanovizne, ktoré sa nachádzali v jej správe. Karol Anton Medvecký ich nazýva „ustanovizne kresťanskej lásky“. Medzi ne patril „špitál“, t. j. cirkevný chudobinec, resp. starobinec a o čosi neskôr postavený sirotinec. Farnosť v Detve plnila vďaka miestnemu chudobincu aj zdravotnícko-charitatívnu funkciu. Charitatívne zariadenie poskytovalo strechu nad hlavou a stravu pre najbiednejších v okolí už od prvej polovice 18. storočia.
Štatistiky farnosti
Za najstarší druh štatistiky možno považovať sčítanie ľudu, ktoré má na našom území pôvod v stredoveku. Prvé moderné sčítanie ľudu v Uhorsku bolo v roku 1869. Skôr než boli v roku 1895 zavedené štátne matriky vedené na matričných úradoch, boli oficiálnymi, resp. úradnými matrikami cirkevné matriky. To čo platilo v minulosti, platí v podstate aj dnes, matriky sú úradné knihy zápisov o narodeniach, sobášoch a úmrtiach. Okrem týchto rímskokatolícke farnosti evidujú taktiež matriky birmovaných a prvoprijímajúcich.
Vianoce v Detve
