Ikona prednačítania stránky.
Pohľad z kostolnej veže na pôvodnú farskú budovu a Hlavnú ulicu v Detve, 1. pol. 20. stor.
Pohľad z kostolnej veže na pôvodnú farskú budovu a Hlavnú ulicu v Detve, 1. pol. 20. stor.
zdroj: Archív Podpolianskeho múzea v Detve licencia: CC BY-NC-SA 4.0

Dejiny farnosti

Podpoľanie je oblasť situovaná na južných a juhovýchodných svahoch najvyššieho sopečného pohoria na Slovensku - Poľany, územie na rozhraní medzi Slovenským rudohorím a Slovenským stredohorím. Roztratené osídlenie po svahoch nečinného vulkánu predstavuje špecifiká, ktoré výrazne ovplyvňovali život miestnych obyvateľov. Táto rozsiahla časť Zvolenskej kotliny dostala svoj rázovitý charakter vďaka kopaničiarskej kolonizácii 17. storočia. Centrom tejto kolonizácie na území Vígľašského panstva sa stala Detva, ktorá bola založená priamo na podnet svojho zemepána. Sťahovali sa sem obyvatelia okolitých dedín, klčovali lesy na okolí majera a stavali si domy. Farnosť v Detve bola oficiálne zriadená v roku 1644.

Budova Chudobienca pri Kostole sv. Františka Assiského v Detve, r. 2014
Budova Chudobienca pri Kostole sv. Františka Assiského v Detve, r. 2014
zdroj: Archív Tomáša Belka autor: Tomáš Belko licencia: CC BY-NC-SA 4.0

Chudobienec

Katolícka cirkev v Detve mala výdavky nielen na kostol a faru, ale aj na sociálne ustanovizne, ktoré sa nachádzali v jej správe. Karol Anton Medvecký ich nazýva „ustanovizne kresťanskej lásky“. Medzi ne patril „špitál“, t. j. cirkevný chudobinec, resp. starobinec a o čosi neskôr postavený sirotinec. Farnosť v Detve plnila vďaka miestnemu chudobincu aj zdravotnícko-charitatívnu funkciu. Charitatívne zariadenie poskytovalo strechu nad hlavou a stravu pre najbiednejších v okolí už od prvej polovice 18. storočia.

Prehľad rôznych štatistík
Prehľad rôznych štatistík
zdroj: Farský archív Detva licencia: CC BY-NC-SA 4.0

Štatistiky farnosti

Za najstarší druh štatistiky možno považovať sčítanie ľudu, ktoré má na našom území pôvod v stredoveku. Prvé moderné sčítanie ľudu v Uhorsku bolo v roku 1869. Skôr než boli v roku 1895 zavedené štátne matriky vedené na matričných úradoch, boli oficiálnymi, resp. úradnými matrikami cirkevné matriky. To čo platilo v minulosti, platí v podstate aj dnes, matriky sú úradné knihy zápisov o narodeniach, sobášoch a úmrtiach. Okrem týchto rímskokatolícke farnosti evidujú taktiež matriky birmovaných a prvoprijímajúcich.

Vianočná výzdoba v detvianskom kostole, r. 2015
Vianočná výzdoba v detvianskom kostole, r. 2015
zdroj: Farský archív Detva autor: Dominik Jáger licencia: CC BY-NC-SA 4.0

Vianoce v Detve

Polnočnej svätej omše sa každoročne v Detve zúčastňuje množstvo veriacich nielen z detvianskej farnosti, ale aj zo širokého okolia. Spev počas polnočnej omše znie mohutne, v niektorých častiach svätej omše kostol doslova buráca a ľudia sa tešia z každej piesne. Vianočná polnočná svätá omša v Detve sa formovala na začiatku 20. storočia. Popretkávaná ľudovými koledami sa traduje už niekoľko desiatok rokov. Polnočná svätá omša v Detve je okrem duchovného aj umeleckým zážitkom pre milovníkov ľudovej kultúry.
Dozvedieť sa viac
Slávnosť Božieho tela v Detve, eucharistický sprievod ulicami mesta, 50. roky 20. stor.
Slávnosť Božieho tela v Detve, eucharistický sprievod ulicami mesta, 50. roky 20. stor.
zdroj: Archív Eleny Stehlíkovej licencia: CC BY-NC-SA 4.0

Slávnosť Božieho tela

Medzi eucharistickými procesiami má osobitný význam a dôležitosť v pastoračnom živote farnosti alebo mesta procesia, ktorá sa koná každý rok na slávnosť Kristovho tela a krvi. Sviatok Božího ťela je cirkevne prikázaným sviatkom a slávi sa vo štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice. Súčasťou bohoslužieb býva v Detve od nepamäti procesia sprevádzaná dychovou hudbou. Na štyroch miestach v uliciach mesta okolo kostola urobili miestne ženy zelené oltáriky - koľibki, pri ktorých sa udeľovalo eucharistické požehnanie.
Dozvedieť sa viac